N'jired'haz: Erod versijoiden keskes
+ |
pEi ole vajehtusen ühthevedoid |
||
Rivi 44: | Rivi 44: | ||
== Irdkosketused == |
== Irdkosketused == |
||
* [http://www.nyiregyhaza.hu/ Lidnan tobmuden aluzkundoiden oficialine sait (''nyiregyhaza.hu'').] {{ref-hu}} |
* [http://www.nyiregyhaza.hu/ Lidnan tobmuden aluzkundoiden oficialine sait (''nyiregyhaza.hu'').] {{ref-hu}} |
||
{{Commons|Nyíregyháza}} |
{{Commons|Category:Nyíregyháza}} |
||
{{Mad'jaranman agjad}} |
{{Mad'jaranman agjad}} |
Vajehtuz 1. Tal’vku 2017, kell 20:17
Lidnanznam | |
Valdkund | Mad'jaranma |
Eläjiden lugu (2016) | 118,150 ristitud |
Pind | 274,54 km² |
Pämez' | Ferenc Kovač (2010—) |
Telefonkod | +36−42 |
Aigvö | tal'vel UTC+1, kezal UTC+2 |
N'jired'jhaz (mad'j.: Nyíregyháza ['ɲi:rɛcha:zɒ], slovak.: Níred'háza) om Mad'jaranman seičemenz' lidn eläjiden lugun mödhe. Se om Sabol'č Satmar Bereg-agjan administrativine keskuz, sijadase valdkundan pohjoižpäivnouzmas.
Istorii
Eländpunkt mainitase ezmäižen kerdan vl 1209 kuti N'jir (mad'j.: nyír «koiv»). Vl 1236 jumalankodi (mad'j.: egyház) oli jo lidnas, sišpäi lidnan nimituz om sündnu. 16. voz'sadal Osmanan imperijan turkad murenziba lidnad, i se om elänzoittud tošti 17. voz'sadan keskespäi. 19. voz'sadal lidn eli industralizacijas läbi. Vl 1858 raudte tuli lidnha.
Geografijan andmused
Lidn sijadase Tis-jogen hural randpolel (Dunain hura ližajogi), 116 m keskmäižel korktusel valdmeren pindan päl. Matkad Budapešthasai om 270 km suvipäivlaskmha. Lähembaižed järedad lidnad oma Debrecen 50 km suvhe i Miškol'c 70 km päivlaskmha. Om Mad'jaranman lähembaižeks järedaks lidnaks Ukrainan röunannoks (50 km pohjoižpäivnouzmha), Slovakijan i Romanijan röunad oma mugažo 50 kilometras lidnaspäi.
Eläjad da ižanduz
Vn 2011 Mad'jaranman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 119 746 ristitud, se om kaikiš suremb ristitišt. Vn 2001 rahvahanlugemižen mödhe 98,5% eläjiden keskes oliba mad'jaralaižed, 1,0% — čiganalaižed, 0,5% — toižed rahvahad.
2000-nziden voziden krizisan jäl'ghe kaikiš järedambad radonandajad oma Lego- i Mišlen-kompanijad.
Sebruzlidnad
- Izerlon, Pohjoine Rein da Vestfalii, Saksanma (vspäi 1989)
- Kajani, Suomenma (vspäi 1981)
- Kirjat Mockin, Izrail'
- Massi (Essonn), Francii
- Prešov, Slovakii
- Sankt Pöl'ten, Alaavstrii, Avstrii
- Satu Mare, Romanii (2000)
- Sent Olbans, Anglii, Sur' Britanii
- Žešuv, Pol'šanma (vspäi 1996)
- Užgorod, Ukrain (1999)
Homaičendad
Irdkosketused
N'jired'haz Vikiaitas |
Mad'jaranman agjad da niiden administrativižed keskused | ||
Bač-Kiškun (Kečkemet) | Baran'j (Peč) | Bekeš (Bekeš'čab) | Boršod-Abaui-Zemplen (Miškol'c) | Čongrad-Čanad (Seged) | D'jor-Mošon-Šopron (D'jor) | Fejer (Sekešfehervar) | Haidu-Bihar (Debrecen) | Heveš (Eger) | Jas-Nad'kun-Sol'nok (Sol'nok) | Komarom-Estergom (Tataban'j) | Nograd (Šal'gotarjan) | Pešt (Budapešt) | Sabol'č-Satmar-Bereg (N'jired'haz) | Šomod' (Kapošvar) | Zal (Zalaegerseg) | Tol'n (Seksard) | Vaš (Sombathei) | Vesprem (Vesprem-lidn) | ||
tazostadud agjaha lidn — Budapešt | ||
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe. |