Visockii Vladimir

Vikipedii-späi
Visockii Vladimir
Портрет
radmižen toižend:

runokirjutai, kirjutai, filminäitleja, teatrinäitleja, laulja-laulukirjutaja, kitarrist, laulusõnade kirjutaja, muzikankirjutai, scentarist, laulukirjutaja, proosakirjanik, akt'or, pajatai

sündundan dat:

25. viluku 1938(1938-01-25)[1][2][3][4][5][6]

sündundan sijaduz:

Moskv, Nevondkundaližiden Socialistižiden Tazovaldkundoiden Ühtištuz[7]

valdkund:

 Nevondkundaližiden Socialistižiden Tazovaldkundoiden Ühtištuz

kolendan dat:

25. heinku 1980(1980-07-25)[1][4][2][5] (42 vot)

kolendan sijaduz:

Moskv, Nevondkundaližiden Socialistižiden Tazovaldkundoiden Ühtištuz[7]

tat:

Semyon Vysotsky[d]

avtograf:

 Visockii Vladimir VikiAitas

Vladimir Semönovič Visockii (ven.: Владимир Семёнович Высоцкий; sünd. 25. viluku 1938, Moskv, NSTÜ — kol. 25. heinku 1980, sigä-žo) oli legendine nevondkundaline (venämalaine) venäkel'ne pajatai, runokirjutai, teatran i kinon akt'or.

Kar'jer[vajehta | vajehtada tekst]

Edesti gitaral avtorine pajo-žanras. Ezmäižed sädused oma tehtud 1960-nzil vozil. Pajatihe pajoid sebranikoiden keskes, sid' magnitofonižed änetused leviganziba valdkundadme i saiba tetabut. Visockijan runoišt kosketi äjid temoid: irdaližed, lagerižed, satirižed, sarnaližed pajod, mugažo sodas, kodielos, sportas.

Visockii oli pästnus MHAT:an školas-studijaspäi vl 1960 i edesti rolid kinos vspäi 1959, ühtni enamba mi 25 fil'mdandha. Hänen pajod kuluiba fil'miš. Vätud Visockijal rolid oma ekspressivižed i todesižed psihologižikš ühtenaigašti. Sai tetabut valdkundas Volodä-radistan rolin jäl'ghe vn 1967 «Püštoiktuz»-fil'mas.

Valitud fil'mografii[vajehta | vajehtada tekst]

  • «Dima Gorinan kar'jer» (1961) — Sofron-montažnik korktusil
  • «713nz' pakičeb ištutandad» (1962) — amerikaine merijaugvägiden sodamez'
  • «Štrafiškend» (1963) — Jurii Nikulin-gimnast
  • «Meiden pert'» (1965) — radiotehnikanradnik
  • «Slokostii naine» (1965) — Andrei Pčolka
  • «Olen rodul lapsenaigaspäi» (1966) — Volodä-tankist, vanhemb leitnant (pajoiden tegii da edestai)
  • «Püštoiktuz» (1967) — Volodä-radist (pajoiden tegii da edestai)
  • «Lühüdad vasttused» (1967) — Maksim-geolog (pajoiden tegii da edestai)
  • «Intervencii» (1968) — Brodskii-podpol'ššik
  • «Varuližed gastrolid» (1969) — Nikolä Bengal'skii (Žorž, Nikolai Kovalenko)
  • «Paha hüvä mez'» (1973) — fon Koren-zoolog
  • «Vajehtada vastuzsijad ei sa» (1979, TV-serial) — Žeglov-kapitan
  • «Pened tragedijad» (1979, miniserial) — Don Guan

Homaičendad[vajehta | vajehtada tekst]

  1. 1,0 1,1 Bibliothèque nationale de France BnF authorities: اوپن ڈیٹا پلیٹ فارم, платформа відкритих даних, платформа открытых данных, plateforme de données ouvertes, piattaforma di dati aperti, Opendata-Plattform, otevřená data platforma, åben-data-platform, տվյալների բաց շտեմարան, platforma za odprte podatke, plataforma de datos abierta, plataforma de dados aberta, платформа адкрытых даных, платформа на отворените данни, platforma otwartych danych, ашық деректер платформасы, ачык маалыматтарды платформа, açıq məlumat platforması, ochiq ma'lumotlar platforma, açık verilerin platformu, платформа отвореног података, platforma otvorenih podataka, platforma otvorenog podataka, platforma otvorených údajov, πλατφόρμα ανοικτών δεδομένων, platformu atklātā datu, platforma atvira duomenų, platvormi avatud andmete, avoimen datan foorumi, nyílt adatok platformja, პლატფორმა ღია მონაცემები, платформа за отворени податоци, нээлттэй мэдээллийн тавцан, platformă de date deschise, platformo de malferma datumoj, open data platform, плятформа адкрытых зьвестак, Усьтэм даннойёслэн платформазы, асыҡ мәғлүмәт платформаһы, açıq malümat platforması, açıq malümat platforması, ачык малюмат платформасы, öppen dataplattform, платформаи додаҳои боз, ачык кӧргӱзӱлердиҥ платформазы, гом бæрæггæнæнты платформæ — 2011.
  2. 2,0 2,1 Find a Grave — 1996.
  3. Brockhaus Enzyklopädie / Hrsg.: Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, Wissen Media Verlag
  4. 4,0 4,1 The Fine Art Archive — 2003.
  5. 5,0 5,1 Русская литература XX века. Прозаики, поэты, драматурги / под ред. Н. Н. Скатов — 2005. — С. 436–440. — ISBN 5-94848-245-6
  6. ПроДетЛит — 2019.
  7. 7,0 7,1 Deutsche Nationalbibliothek Record #118809636 // Integrated Authority File — 2012—2016.
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe.