Biohimii: Erod versijoiden keskes
formitez |
pEi ole vajehtusen ühthevedoid |
||
Rivi 1: | Rivi 1: | ||
{{1000}} |
|||
'''Biohimii''' ('''biologine''' vai '''fiziologine himii''') om tedo eläbiden [[stai (biologii)|stajiden]] da [[organizm]]iden himižes mülündas i [[himine reakcii|himižiš proccessoiš]], kudambiden mödhe niiden elonradmine tegese. |
'''Biohimii''' ('''biologine''' vai '''fiziologine himii''') om tedo eläbiden [[stai (biologii)|stajiden]] da [[organizm]]iden himižes mülündas i [[himine reakcii|himižiš proccessoiš]], kudambiden mödhe niiden elonradmine tegese. |
||
Vajehtuz 4. Reduku 2020, kell 07:10
Biohimii (biologine vai fiziologine himii) om tedo eläbiden stajiden da organizmiden himižes mülündas i himižiš proccessoiš, kudambiden mödhe niiden elonradmine tegese.
Tedon nimituz kävutase tärtuseks 19. voz'sadan keskespäi. Saksalaine Karl Neiberg-himik tariči sidä tedoterminaks vl 1903.
Biohimii šingotase läz sada vot biologijan i himijan röunal. Ristitud ottas kävutamižhe biohimižid processoid amuižes aigaspäi, no ei voigoi sel'gitada niid ende. Mugomad processad oma leibän paštand, saguden i vinan tehmine, nahkoiden ümbriradmine. Tarbhaižuz spravitada läžundoid käski meletada zell'kazmusiden ičendoiš i substancijoiden reakcijoiš organizman südäimes. Söm i mujud kazmusišpäi pidihe olda varuitomikš. Amuižed tedomehed süttiba il'man i sömän roliš eläbiden elonvaratoitmižes.
Homaičendad
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe. |