Volg

Vikipedii-späi
Volgan basseinan kart
Volg Ahtubinskas

Volg vai Volg-jogi (ven.: Волга [ˈvoɫɡə], mokš. i erz.: Рав, nitmar.: Юл, čuv.: Атӑл, tot.: Идел, kalm.: Иҗил-һол) om jogi Venäman päivlaskmas. Se om kaikiš pidemb jogi Evropas. Jokseb Päivnouzmaižedme Evropan alangištodme, keskjoksmuses — siriči Volgaveren ülüdes. Lankteb Kaspijan merhe.

Jogi om 3 530 km pitte (nellänz' Venämas), basseinan pind om 1 361 000 km², vozne vedhuz — 254 km³. Kändase laivjogeks Rževas (Tverin agj) da mödvedhe sišpäi. Znamasine ližajogi om langenii huralpäi Kam.

Nened järedad lidnad sijadasoiš jogen randal (mödvedhe, enamba 100 tuh. eläjid): Tver', Ribinsk, Jaroslavl', Kostrom, Alauz'lidn, Čeboksarad, Novočeboksarsk, Kazan', Ul'janovsk, Tol'jatti, Samar, Sizran', Balakovo, Saratov, Engel's, Kamišin, Volžskii, Volgograd, Astrahan'.

Nevondkundaližen aigan 1930−1980-nzil vozil vezivaradimiden da 8 gidroelektrostancijan kaskad om saudud jogel sen ližajodigenke. Vezivaradimed (mödvedhe): Ivan'kovon, Ribinskan, Gor'kijan, Čeboksaran, Kuibiševan, Saratovan, Volgogradan. Ühtenzoitase Don-jogenke kanalal vspäi 1952.

Homaičendad[vajehta | vajehtada tekst]


Irdkosketused[vajehta | vajehtada tekst]


Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe.