Kopenhagen: Erod versijoiden keskes

Vikipedii-späi
Südäimišt om heittud Ližatud südäimišt
Koiravva (pagin | tehtud radod)
pEi ole vajehtusen ühthevedoid
Koiravva (pagin | tehtud radod)
p superlativ
Rivi 14: Rivi 14:
| Aigvö = tal'vel [[UTC]]+1,<br />kezal [[UTC]]+2
| Aigvö = tal'vel [[UTC]]+1,<br />kezal [[UTC]]+2
}}
}}
'''Kopenhagen''' vai '''Kopengagen''' ([[danijan kel'|dan.]]: ''København'' [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan ''Køpmannæhafn''-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om [[Danii|Danijan]] pälidn da surembaine kommun, mülüb [[Hovedstaden]]-agjaha.
'''Kopenhagen''' vai '''Kopengagen''' ([[danijan kel'|dan.]]: ''København'' [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan ''Køpmannæhafn''-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om [[Danii|Danijan]] pälidn da kaikiš suremb kommun, mülüb [[Hovedstaden]]-agjaha.


Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest.
Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest.
Rivi 33: Rivi 33:
Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007).
Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007).


Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: surembaine [[Skandinavii|Skandinavijan]] maiš Kastrup (''CPH'') om 8 km suvhe lidnan keskusespäi; pen' Roskil'de (''RKE'') om 15 km päivlaskmha.
Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: kaikiš suremb [[Skandinavii|Skandinavijan]] maiš Kastrup (''CPH'') om 8 km suvhe lidnan keskusespäi; pen' Roskil'de (''RKE'') om 15 km päivlaskmha.


== Irdkosketused ==
== Irdkosketused ==

Vajehtuz 6. Uhoku 2016, kell 09:48

Kopenhagen
København
Lidnanznam
Valdkund Danii
Eläjiden lugu (2015) 583,348 ristitud
Pind 86,20 km²
Kopenhagen København
Pämez' Frank Jensen (2010-)
Telefonkod +45−3
Aigvö tal'vel UTC+1,
kezal UTC+2


Kopenhagen vai Kopengagen (dan.: København [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan Køpmannæhafn-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om Danijan pälidn da kaikiš suremb kommun, mülüb Hovedstaden-agjaha.

Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest.

Istorii

Lidnan aluz oli pandud vl 1167 lidnuseks.

Geografijan andmused

Kopenhagen seižub Baltijan meren Eresunn (Zund)-sal'men randal. Lidn otab kahtiden sariden palad: Zelandii da Amager. Pen' Slotshol'men-sar' om Kopenhagenan istorine keskuz.

Eresunnan sild-tonnel' 16 km pitte ühtenzoitab lidnad ročin Mal'mö-lidnanke.

Klimat om ven meren. Keza om viluhk, tal'v om pehmed.

Kopenhagen alajagase 10 rajonha (dan.: bydele).

Transport

Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007).

Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: kaikiš suremb Skandinavijan maiš Kastrup (CPH) om 8 km suvhe lidnan keskusespäi; pen' Roskil'de (RKE) om 15 km päivlaskmha.

Irdkosketused


Evropan pälidnad
Afinad | Amsterdam | Andorr la Vel'j | Baku | Belgrad | Berlin | Bern | Bratislav | Brüssel' | Budapešt | Buharest | Dublin | Hel'sinki | Jerevan | Kijev | Kišinöv | Kopenhagen | Lissabon | London | Lüblän | Lüksemburg-lidn | Madrid | Minsk | Monako-lidn | Moskv | Nikosii | Oslo | Pariž | Podgoric | Prag | Reikjavik | Rig | Rim | San Marino-lidn | Sarajevo | Skopje | Sofii | Stokhol'm | Zagreb | Tallidn | Tbilis | Tiran-lidn | Vaduc | Vallett | Varšav | Vatikan | Ven | Vil'nüs
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe.