Kopenhagen: Erod versijoiden keskes
pEi ole vajehtusen ühthevedoid |
p superlativ |
||
Rivi 14: | Rivi 14: | ||
| Aigvö = tal'vel [[UTC]]+1,<br />kezal [[UTC]]+2 |
| Aigvö = tal'vel [[UTC]]+1,<br />kezal [[UTC]]+2 |
||
}} |
}} |
||
'''Kopenhagen''' vai '''Kopengagen''' ([[danijan kel'|dan.]]: ''København'' [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan ''Køpmannæhafn''-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om [[Danii|Danijan]] pälidn da |
'''Kopenhagen''' vai '''Kopengagen''' ([[danijan kel'|dan.]]: ''København'' [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan ''Køpmannæhafn''-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om [[Danii|Danijan]] pälidn da kaikiš suremb kommun, mülüb [[Hovedstaden]]-agjaha. |
||
Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest. |
Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest. |
||
Rivi 33: | Rivi 33: | ||
Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007). |
Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007). |
||
Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: |
Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: kaikiš suremb [[Skandinavii|Skandinavijan]] maiš Kastrup (''CPH'') om 8 km suvhe lidnan keskusespäi; pen' Roskil'de (''RKE'') om 15 km päivlaskmha. |
||
== Irdkosketused == |
== Irdkosketused == |
Vajehtuz 6. Uhoku 2016, kell 09:48
Lidnanznam | |
Valdkund | Danii |
Eläjiden lugu (2015) | 583,348 ristitud |
Pind | 86,20 km² |
Pämez' | Frank Jensen (2010-) |
Telefonkod | +45−3 |
Aigvö | tal'vel UTC+1, kezal UTC+2 |
Kopenhagen vai Kopengagen (dan.: København [kʰøb̥ənˈhaʊ̯ˀn], vanhan danijan Køpmannæhafn-nimitusespäi «torgovanoiden merivaldmad») om Danijan pälidn da kaikiš suremb kommun, mülüb Hovedstaden-agjaha.
Lidnan aglomeracijas eläb läz 2 mln ristitud vl 2015, nece om valdkundan ristitišton enamba koumandest.
Istorii
Lidnan aluz oli pandud vl 1167 lidnuseks.
Geografijan andmused
Kopenhagen seižub Baltijan meren Eresunn (Zund)-sal'men randal. Lidn otab kahtiden sariden palad: Zelandii da Amager. Pen' Slotshol'men-sar' om Kopenhagenan istorine keskuz.
Eresunnan sild-tonnel' 16 km pitte ühtenzoitab lidnad ročin Mal'mö-lidnanke.
Klimat om ven meren. Keza om viluhk, tal'v om pehmed.
Kopenhagen alajagase 10 rajonha (dan.: bydele).
Transport
Metro radab lidnas vspäi 2002 (23 km pitte, 2 jonod, 22 stancijad vspäi 2007).
Kaks' rahvahidenkeskešt lendimportad sijadase lidnan ümbrištho: kaikiš suremb Skandinavijan maiš Kastrup (CPH) om 8 km suvhe lidnan keskusespäi; pen' Roskil'de (RKE) om 15 km päivlaskmha.
Irdkosketused
- Kopenhagen-lidnan oficialine sait. (dan.) (angl.)
Evropan pälidnad | ||
Afinad | Amsterdam | Andorr la Vel'j | Baku | Belgrad | Berlin | Bern | Bratislav | Brüssel' | Budapešt | Buharest | Dublin | Hel'sinki | Jerevan | Kijev | Kišinöv | Kopenhagen | Lissabon | London | Lüblän | Lüksemburg-lidn | Madrid | Minsk | Monako-lidn | Moskv | Nikosii | Oslo | Pariž | Podgoric | Prag | Reikjavik | Rig | Rim | San Marino-lidn | Sarajevo | Skopje | Sofii | Stokhol'm | Zagreb | Tallidn | Tbilis | Tiran-lidn | Vaduc | Vallett | Varšav | Vatikan | Ven | Vil'nüs | ||
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe. |