Mine sisu juurde

Sredneural'sk

Vikipedii-späi
Sredneural'sk
Среднеуральск
 Lidnanznam
 Flag
Valdkund Venäma
Eläjiden lugu (2025) 24,103 ristitud
Pind 83,8 km²
Sredneural'skСреднеуральск
Pämez' Aleksei Stasönok
(sulaku 2023—)
Telefonkod +7−34 368-xx-xxx
Avtokod 66, 96, 196
Aigvö UTC+5 (MSK+2)

Sredneural'sk (ven.: Среднеура́льск) om Venäman lidn Sverdlovskan agjan suvipäivlaskmas. Se om Jekaterinburgan pohjoine ezilidn, Sredneural'skan municipaližen ümbrikon (edel 2025. vot — lidnümbrikon) administrativine keskuz da pala.

Eländpunktan aluz om pandud vl 1931 SUGRES-žiloks sauvomha da holitamha valdkundaližen rajonižen elektrostancijan (Sredneural'skan GRES, radab vspäi 1936). Vn 1932 10. päiväl heinkud kätihe radnikžiloks nügüdläiženke nimenke. Vn 1966 17. päiväl uhokud Sredneural'sk-žilo sai lidnan statusad.

Sredneural'sk šingotase järedal GRES:al[1], sauvondmaterialiden tehmižel (metalližkonstrukcijad, raudbetontegesed, pumaterialad, asfal't) i sömtegimištol (pühävoi, kolbas, vin), mugažo maižandusel (kalakazvatusen edheotand, lindfabrik).

Geografijan andmused

[vajehta | vajehtada lähtetekst]
Sredneural'skan ümbrikon sijaduz agjas vn 2018 kartal

Lidn sijadase Isetinjärven-vezivaradimen päivnouzmaižel randal (24 km², ven.: Исе́тское озеро, Iset'-jogen purde, Obin hurapol'ne bassein), Keskmäižen Uralan päivnouzmaižil pautkil, 252..278 m ü.m.t. korktusil. Pened manrehkaidused oleldas, voib olda kudhe ballhasai.

Matkad Jekaterinburghasai om viž kilometrad suvhe orhal vai kahesa kilometrad avtotedme, keskuzpalaspäi — vižtoštkümne kilometrad suvipäivnouzmha. Raudte tuleb Sredneural'skha vaiše jüguiden täht. Toine lähembaine lidn om Üläpišm üks' kilometr suvipäivnouzmha orhal vai avtotel.

Kaik kaks' pen't küläd (Koptäki 217 rist., Murzink 38 rist. vl 2010) da üks' Kirpičnii-žilo (67 rist. vl 2010) mülüdas ümbrikho Sredneural'skan ližaks. Lidnümbrikon pind — 83,98 km².

Municipaližen ümbrikon tobmuden pämez' om sen Administracijan pämez'. Edeližed ümbrikon pämehed oma Aleksandr Koval'čik (uhoku 2021 — sulaku 2023), Andrei Zašläpin (semendku 2019 — uhoku 2021). Lidnan ümbrikon Duman ezimez' om Veniamin Biktašev vn 2021 redukuspäi. Edeližed Duman ezimehed oma Oleg Prudnikov (tal'vku 2019 — reduku 2021), Andrei Kasjanenko (reduku 2016 — kül'mku 2018).

Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 20 449 ristitud, lidnan ümbrikon — 20 771 ristitud. Lidnan ristitišt oli 23 344 eläjad vl 2021. Vl 2017 kaik 22 896 ristitud elihe lidnas i 23 479 ristitud kaikes ümbrikos. Kaikiš suremb lidnan i municipaližen ümbrikon ristitišt om nügüd'.

Rahvahad (ozutadud rahvahudenke vl 2010): venälaižed — 88,8 %, totarlaižed — 5,0 %, baškiralaižed — 1,4 %, toižed rahvahad — 4,8 %.

Ortodoksižen hristanuskondan nened kuz' pühäpertid[2] oma avaitud lidnas: ph. Mikulai-čudonsädajan jumalanpert' (om saudud vll 2001−2011), ph. Aleksii-carinpoigan jumalanpert' (letihe vll 2009−2021) i Sredneural'skan naižjumalankodi (nell' jumalanpertid).

Lapsiden opendusen aluzkundad oma seičeme nimitadud päivkodid, augotižškol nomer 5, nell' keskškolad (nomer 6, 19, 31, 215), lapsiden sädamižen pert', čomamahtoiden škol, Energii-sportškol.

Lähembaižed professionaližen opendusen aluzkundad sijadasoiš Üläpišm- i Jekaterinburg-lidnoiš. Uraližen metrologijan da ladun tehnikum oli lidnas vhesai 2008, sid' Uralan federaližen universitetan filial sen sijas (ei ole rados, om Üläpišmas). Metrologijan kolledžan rekonstrukcii i töhöpästand planiruiše vll 2025−2027.

  1. Sredneural'skan GRES el5-energo.ru-saital. (ven.)
  2. Sredneural'skan pühäpertid sobory.ru-saital. (ven.)


Sverdlovskan agjan lidnad
Alapajevsk | Alasald | Alasergid | Alatagil | Alatur | Aramil' | Artömovskii | Asbest | Berözovskii | Bogdanovič | Degtärsk | Irbit | Ivdel' | Jekaterinburg | Kačkanar | Kamensk Uralal | Kamišlov | Karpinsk | Kirovgrad | Krasnoturjinsk | Krasnoufimsk | Krasnoural'sk | Kušv | Lesnoi | Mihailovsk | Nevjansk | Novoural'sk | Pervoural'sk | Polevskoi | Rež | Revd | Serov | Severoural'sk | Sisert' | Sredneural'sk | Suhoi Log | Zarečnii | Talic | Tavd | Turinsk | Uz' Läl' | Verhoturje | Volčansk | Üläpišm | Üläsald | Ülätagil | Ülätur