Čehov (Moskvan agj)

Vikipedii-späi
Čehov
Чехов
 Lidnanznam
 Flag
Valdkund Venäma
Eläjiden lugu (2020-01-01) 72,231 ristitud
Pind 23,4 km²
Čehov Чехов
Telefonkod +7−496−72x-xx-xx
Avtokod 50, 90, 150, 190, 750
Aigvö UTC+3 (MSK+0)


Čehov (ven.: Че́хов) om Venäman lidn Moskvan agjan suves. Se om Čehovan lidnümbrikon administrativine keskuz (edel vn 2017 kezakud — rajonan).

Istorii[vajehtada | vajehtada lähte]

Eländpunkt mainitase ezmäižen kerdan aigkirjas vl 1175 kuti Lopasn (ven.: Лопасна). Lugetihe lidnaks, ruhtinased torazihe sen tagut. Ühtištuihe Lopasn'-žilonke (ven. посёлок Лопасня) nenid žiloid aigan mändes: Badeevo, Začatje, Sadki. Vl 1954 radnikžilo sai lidnan oficiališt statusad, sil-žo aigal udesnimitihe Anton Čehov-kirjutajan kanzannimen mödhe, hänen Melihovo-usadib kaičese läz lidnad. Mülütihe lidnanvuittušt Venükovskii-žilod lidnha vl 1965.

Čehov šingotase mašinansauvomižen kahtel tegimel (ventilätorad, gidromehanižed libutimed), sauvondmaterialiden pästandal (metalližed konstrukcijad, polikarbonatine kerteh, apakut, torvveimarmatur), järedoil varažomil, poligrafižel kombinatal, sömtegimištol («Danon»-maidtegim, konditerine fabrik), mugažo plastiktegesiden edheotandad ratas lidnas.

Geografijan andmused[vajehtada | vajehtada lähte]

Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalas, Lopasn'-jogen hural randal päpaloin (ven.: Лопа́сня 108 km pitte, Okan hura ližajogi), 170 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 50 km pohjoižhe. Lähembaižed lidnad (orhal i kaikil teil) oma Podol'sk 25 km pohjoižhe i Serpuhov 23 km suvhe.

«Moskv (Kurskan päraudtestancii) — Tul»-raudtekeskust om lidnan päivnouzmaižeks röunaks. Čehov-raudtestancii radab sil vspäi 1865, edel 1965. vot stancijan nimituz oli Lopasn'. M2-trass (Krim-pol'sarennoks) mäneb 4..5 km päivnouzmha lidnaspäi.

Eläjad[vajehtada | vajehtada lähte]

Vl 1939 žilon ristitišt oli 3 538 eläjad, vl 1959 lidnan — 13 950 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 60 720 ristutud, rajonan (nüg. lidnümbrik) viž ühesandest. Kaikiš suremb ristitišt om 70..73 tuhad eläjid vspäi 2017 i oli vll 2002−2009 (73 600 rist. vl 2008). Ortodoksižen hristanuskondan viž jumalanpertid[1] i koume časounäd oma olmas lidnas.

Rahvahad (2010): venälaižed — 91,0%, ukrainalaižed — 3,1%, moldovalaižed — 1,3%, toižed rahvahad — 4,6%.

Professionaližen opendusen aluzkund om Čehovan tehnikum.[2]

Galerei[vajehtada | vajehtada lähte]

Homaičendad[vajehtada | vajehtada lähte]

  1. Čehovan pühäpertid sobory.ru-saital. (ven.)
  2. Čehovan tehnikuman sait (чеховский-техникум.рф). (ven.)

Irdkosketused[vajehtada | vajehtada lähte]



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk