Puščino
Lidnanznam![]() |
Flag![]() |
Valdkund | Venäma |
Eläjiden lugu (2020-01-01) | 20,696 ristitud |
Pind | 18,23 km² |
![]() | |
Pämez' | Aleksei Vorobjov (reduku 2019—) |
Telefonkod | +7−4967-xx-xx-xx |
Avtokod | 50, 90, 150, 190, 750 |
Aigvö | UTC+3 (MSK+0) |

Puščino (ven.: Пу́щино) om Venäman lidn da lidnümbrik Moskvan agjan suves. Om tedolidnan statusanke vn 2005 redukuspäi.
Istorii[redaktiruida | redaktiruida purde]
Amuižen Venän Tešilov-lidnan jändused (12.-16. voz'sadad) oma 1 km päivlaskmha lidnaspäi. Puščino-külä (nüg. lidnan lodehes) mainitaškanzihe Ivan Grazii-carin aigan aigkirjoiš kuti Puščinad-heimon usadib. Se om saudud tošti 18. voz'sadal Arcibašev-pomeššikal i om tetab Puščino Okal-nimitusenke.
Nügüdläižen eländpunktan aluz om pandud vl 1956 kuti NSTÜ:n Tedoakademijan tedolidnut. Vl 1962 biologijan tedoiduzkeskuz sauvoškanzihe žilos. Radnikžilo sai lidnan statusad vl 1966.
Puščino šingotase Venäman Tedoakademijan ühesal tedoinstitutal biologijan sferas i ühtel radioastronomižel observatorijal. Jogavozne bardpajoiden festival' oleskeleb Tedomehiden pertiš semendkun zavodindas vspäi 1983.
Geografijan andmused[redaktiruida | redaktiruida purde]
Lidn sijadase Okan keskjoksmusen oiktal randal, 190 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Om ümbärtud Serpuhovan lidnümbrikon territorijal kaikiš polišpäi. Okanverine pordhikaz biosferine kel'dtaho levitase Okan vastrandal. Matkad Tulan agjan röunhasai om 10..15 km päivnouzmha, suvhe i päivlaskmha. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 80 km pohjoižhe. Lähembaine lidn om Serpuhov (raudtestancii) 13 km lodeheze orhal vai 15 km avtotedme. «Ukrain»-avtote (M2-trass) mäneb 8 km päivlaskmha lidnaspäi.
Puščino om lidnümbrikon üks'jäine eländpunkt.
Eläjad[redaktiruida | redaktiruida purde]
Vl 1970 žilon ristitišt oli 10 100 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 20 332 ristitud. Kaikiš suremb lidnan ristitišt om 19..21 tuhad eläjid vspäi 1989 (21 281 rist. vl 2016). Ortodoksižen hristanuskondan ph. Mikoi-arhangelan jumalanpert'[1] om saudud lidnha vll 1991−2000.
Rahvahad (2010): venälaižed — 94,3%, ukrainalaižed — 1,5%, toižed rahvahad — 4,2%.
Professionaližen opendusen aluzkundad oma Puščinon valdkundaline londusentedoiden institut i MVU:n biotehnologine fakul'tet.
Galerei[redaktiruida | redaktiruida purde]
-
DCR-1000-radioteleskop
(vn 2015 nägu) -
Lidnan puišt
-
Venäman Tedoakademijan üks' tedoiduzkeskusišpäi
(2008) -
«Д»-mikrorajonan pala
-
Puščino Okal 18. voz'sadan usadiban jändused vl 2008
Homaičendad[redaktiruida | redaktiruida purde]
Irdkosketused[redaktiruida | redaktiruida purde]
![]() |
Puščino Vikiaitas |
Moskvan agjan lidnad | ||
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk | ||