Golicino
| Lidnanznam | Flag |
| Valdkund | Venäma |
| Eläjiden lugu (2024) | 22,861 ristitud |
| Pind | 20 km² |
| Telefonkod | +7−49 869-x-xx-xx |
| Avtokod | 50, 90, 150, 190, 750 |
| Aigvö | UTC+3 (MSK+0) |
Golicino (ven.: Голи́цыно) om Venäman lidn Moskvan agjan keskuzpalan päivlaskmas. Mülüb Odincovon lidnümbrikho (edel vn 2019 vilukud — rajonha), sen kaikiš penemb lidn nelläspäi.
Istorii
[vajehta | vajehtada lähtetekst]Eländpunktan aluz om pandud vl 1870 kuti raudtestancii udel «Moskv — Smolensk»-keskustal da žilo senno — Golicinan lidnut (ven.: Голицынский городок). Nimitihe Golicinad-heimon lähižen usadiban mödhe. Šingotihe suriden puzuiden (mastn'oiden) pletindal tegimišton täht i umoiden kezaküläpertidenke möndal. Edel Tošt mail'mansodad hebonvodindan institut radoi žilos (sirtihe Iževskha vl 1954), sid' keramikan tegim i pähižiden fabrik. Žilo sai lidnan statusad vn 2004 9. päiväl sügüz'kud.
Golicino šingotase savičun i krepindapakuden tegimel[1], lindfermiden mašiništon tegimel[2], avtoteiden sauvondan edheotandal i instrumentan pästandal, mugažo lebutahoks (om severt-se adivpertid puištonke i aktivižen lebun keskusid).
Geografijan andmused
[vajehta | vajehtada lähtetekst]
Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalan suves, Väzömk-jogen hural randal tobjimalaz (ven.: Вязёмка 20 km pitte, Moskvan oiged ližajogi), 180 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Kaks' padoseinäd om saudud jogel, ned sätas uitoid.
Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om koumekümne kilometrad pohjoižpäivnouzmha, lidnümbrikon Odincovo-keskushesai om 20 km pohjoižpäivnouzmha. Lähembaine lidn om Krasnoznamensk (SATÜ) ühtes kilometras suvipäivnouzmha.
Golicino-raudtestancii radab lidnan pohjoižes «Moskv (Vaugedvenäman päraudtestancii) — Smolensk»-keskustal vspäi 1870. «Vaugedvenäma»-avtote (M1-trass) om lidnan suviröunaks. Moskvan agjan pen' rengazavtote (A107-trass) mäneb lidnan päivnouzmas.
Eläjad
[vajehta | vajehtada lähtetekst]Vl 1939 žilon ristitišt oli 7 853 eläjad, vl 1959 — 11 503 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 17 593 ristutud, rajonan (nüg. lidnümbrik) viž procentad, vn 2021 — 22 733 ristitud. Kaik 17 660 eläjad oli lidnas vl 2017. Kaikiš suremb lidnan ristitišt oli 23 315 eläjad vl 1989 i 22 908 eläjad vl 2023.
Rahvahad (ozutadud rahvahudenke vl 2010): venälaižed — 93,0 %, ukrainalaižed — 2,6 %, toižed rahvahad — 4,4 %.
Ortodoksižen hristanuskondan nell' pühäpertid[3] oma saudud lidnas vspäi 2000: koume jumalanpertid i časoun'.
Openduz
[vajehta | vajehtada lähtetekst]Lapsiden opendusen aluzkundad oma koume päivkodid (nomer 20, 36, 62), kaks' keskškolad (nomer 1 i 2), kul'turan da joudan keskuz.
Golicinon röunmaveren institut[4] om lidnan professionaližen opendusen aluzkundaks, se mülüb Venäman FVR:an strukturha.
Galerei
[vajehta | vajehtada lähtetekst]- Lidnan ühthine nägu Golicinon röunmaveren institutanke (2015)
- Memorial lidnan pölištunuziden sodamehiden muštoks (2012)
- Kirjutajiden pert' (2015)
- Golicino-raudtestancii vl 2011
Homaičendad
[vajehta | vajehtada lähtetekst]Irdkosketused
[vajehta | vajehtada lähtetekst]- Lidnümbrikon tobmuden aluzkundoiden oficialine sait (odin.ru). (ven.)
- Lidnan informacine sait (golitsyno.info). (ven.)
| Golicino Vikiaitas |
| Moskvan agjan lidnad | ||
| Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk | ||
